#: locale=sk
## Tour
### Description
### Title
tour.name = In Nomine Civitatis Leutscha
## Skin
### Multiline Text
HTMLText_E1B795C7_F457_B3D2_41A0_E185D8DFEBE6.html =
HTMLText_FAF7F24A_F455_B0D2_41D8_A61BECF3151E.html =
### Tooltip
IconButton_138AC8EB_1C81_A718_41B9_C0E861AF42F4.toolTip = Fullscreen
IconButton_138AC8EB_1C81_A718_41B9_C0E861AF42F4_mobile.toolTip = Fullscreen
IconButton_C7FB65F3_E47B_EB8B_41D4_614EDCF2D878.toolTip = Úvod
IconButton_FA54430D_E3BB_289E_41BA_53C17A766647.toolTip = Autopilot
## Media
### Subtitle
panorama_AB522532_A201_4B46_41C2_937E04060DF4.subtitle = Stopu možno zanechať v piesku, blate, ale sú aj trvácnejšie stopy. V mysliach ľudí, v histórii národa regiónu i mesta. Mesto to nie sú len domy, paláce, chrámy, ulice, či námestia. Mesto sú hlavne ľudia. Dlhé stáročia mu vdychovali život. Založili si tu svoje rodiny, našli priateľov, dobrých či menej prajných susedov, svoju obživu a hlavne našli tu podmienky, aby to mesto prijali za svoje. Našli tu priestor pre svoju realizáciu, podnikanie, umelecké nadanie, našli tu jednoducho šťastie. \
\
Prítomnosťou mnohých generácií prispeli k rozvoju a rozkvetu mesta. Mnoho rúk, pre nás dnes bezmenných, mešťanov, remeselníkov, ale aj ľudí, po ktorých máme konkrétne doklady o ich činoch. Zanechali tu svoju stopu... \
\
Je veľa osobností, ktoré nám môžu napadnúť v súvislosti s mestom Levoča. Pri čísle desať je ich samozrejme oveľa viac nespomenutých, než tých, ktorým sa venuje naša výstava. Široké časové spektrum, rôznorodosť záujmu a činností, ovplyvnili výber predstavovaných historických postáv. \
\
Od prvej polovice 15. storočia po storočie 19. Cez kupcov a podnikateľov, učencov k majstrom svojho remesla i umelcom. Tí všetci v meste zanechali svoj odkaz. Vo väčšine prípadov pozitívny a hodný spomínania. Vo väčšine prípadov preslávili Levoču a svoje levočské korene i za hranicami jej hradieb. \
\
Zaspomínajme si teda na Jána Thurzu III. (1437 – 1508), Jána Henckela (1481 – 1535), Majstra Pavla (prelom 15. -16. stor.), Gašpara Haina (1632 – 1687), Samuela Brewera (1645 – 1699), Julianu Géczi Korponay (1680 – 1715), Jána Silášiho (1705 – 1782), Jána Rombauera (1782 – 1879), Jozefa Czauczika (1780 – 1857) a Andreja Probstnera ml. (1795 – 1853). \
\
Pozrime sa na to, aký bol ich osud a životný príbeh. Príbeh bohatého kupca, humanistického učenca, výnimočného rezbára, kronikára, tlačiara kníh, zlatníka a šperkára, portrétistu a maliara, podnikateľa a filantropa ale aj na jednu ženu, ktorej legenda prisúdila prívlastok zradkyňa. Akú stopu zanechali v dejinách, či už svojim umom alebo rukami, a čo po nich ostalo do súčasnosti? \
\
Pozrime sa na to čo robili a vykonali IN NOMINE CIVITATIS LEUTSCHA...
panorama_AB52C815_A200_F94D_41E2_CA20204F7142.subtitle = O ruke zaznamenávajúcej dejiny... \
\
Rektor levočskej školy, notár, senátor, diplomat a dokonca aj richtár mesta Levoča. Preslávil sa najmä ako kronikár. Nebol jediný v Levoči, kto zaznamenával udalosti a dejiny svojho mesta, no jeho dielo je najpodrobnejšie a najznámejšie. Zároveň sa Hainova kronika radí k najbohatším popisom dejín mesta v bývalom Uhorskom kráľovstve.
panorama_AB52E75F_A200_D7FE_41D7_4B22E82640CD.subtitle = O plnom mešci a vznešenom duchu... \
\
Slovenský Medici. Obchodník, mecén umenia, komorský gróf, znalec moderných banských techník, levočan. Spolu s Jakubom Fuggerom Bohatým založil v roku 1495 Thurzovsko Fuggerovskú spoločnosť, ktorá sa zaoberala spracovaním medi. Podnik sa postupne vypracoval k obchodným špičkám vtedajšieho sveta.
panorama_AB52E979_A203_3BC2_41AA_2F28AC06E0EF.subtitle = O pôvabnej tvári a iskre v oku... \
\
Portrétista, maliar, portrétista a umelec. V Levoči žil a pre svoje rodné mesto aj tvoril. Je autorom veľkého oltárneho obrazu, podľa výjavu z evanjelia Kristus kráčajúci po mori zachraňuje topiaceho sa apoštola evanjelickom kostole, oltárneho obrazu Zoslanie Ducha Svätého v Kostole sv. Ducha v Levoči a obrazu sv. Jozefa pestúna na hlavnom oltári v Kostole sv. Ladislava a Kráľovnej anjelov v Levoči.
panorama_AB533657_A201_49CE_41E2_18F4AC963620.subtitle = O rukách, čo menili drevo na krásu... \
\
Neznámy menom, priezviskom ani životným osudom. Známy svojím talentom, umením a láske k lipovému drevu. Člen významného spolku Bratstva Božieho Tela. V dome č. 20 na levočskom námestí žil, tvoril a podnikal. Vo svojej dielni v roku 1517 dokončil svoje najväčšie dielo- hlavný oltár, ktorý dodnes stojí vo farskom kostole v Levoči.
panorama_AB533706_A201_374F_41E4_27DC5407A67F.subtitle = O naveky skrotených slovách a písmenách... \
\
Pokračovateľ rodinnej kníhtlačiarenskej tradície. Toto umenie prebral od svojho otca Vavrinca, a v rodinnej tlačiarni ho zveľadil a priviedol na vrchol. K významným tlačiam z jeho diele sa radí štvorjazyčný Orbis Pictus Jána Ámosa Komenského s drevorezmi Jonáša Bubenka. Boli to prvé ilustrácie grafika slovenského pôvodu.
panorama_AB5345A0_A201_4B43_41D3_95CE93AC210D.subtitle = O nových myšlienkach a kráľovninej spovedi... \
\
Levočský farár, osobný spovedník kráľovnej Márie a významný vzdelanec. V Levoči založil knižnicu, do ktorej začlenil aj vzácnu stredovekú knižnicu Fraternity 24 Spišských farárov. Bol zástancom a šíriteľom humanistických myšlienok a osobným priateľom Erazma Rotterdamského.
panorama_AB550A6A_A203_59C6_41A3_538789F1DD7F.subtitle = O pôvabnej tvári a iskre v oku... \
\
Portrétista, maliar, portrétista a umelec. V Levoči žil a pre svoje rodné mesto aj tvoril. Je autorom veľkého oltárneho obrazu, podľa výjavu z evanjelia Kristus kráčajúci po mori zachraňuje topiaceho sa apoštola evanjelickom kostole, oltárneho obrazu Zoslanie Ducha Svätého v Kostole sv. Ducha v Levoči a obrazu sv. Jozefa pestúna na hlavnom oltári v Kostole sv. Ladislava a Kráľovnej anjelov v Levoči.
panorama_AB553914_A200_DB42_41DE_2A8F06622C0D.subtitle = O žene, ktorú čas zmenil na legendu... \
\
Šľachtičná, kultivovaná dáma, obetavá matka a vďaka romantickým predstavám Móra Jókaiho aj legenda. Jej príbeh sa odohráva v čase bojov za nezávislosť krajiny. Bola ich svedkom aj ich obeťou. Juliana Korponayová bola obeťou intríg a zrkadlom doby v ktorej žila. Za bielu pani ju označil maďarský prozaik Mór Jókai vo svojom románe Levočská biela pani. Tému mu podsunul historik Kálmán Thaly, ktorý sa začiatkom 20. storočia zaoberal históriou Rákociho povstania.
panorama_AB557E2D_A203_595D_41D8_607C0D074D16.subtitle = O putovaní so štetcom v ruke... \
\
Maliar, portrétista, romantik. Od roku 1806 pôsobil v Petrohrade, kde bol dvorným maliarom cára Alexandra I. Maľoval portréty ruských a poľských šľachticov i oltárne obrazy. Po roku 1824 žil až do smrti v Prešove.
panorama_AB557F9E_A203_377F_41DE_3E4EDA1E0101.subtitle = O drahých kameňoch v zlatom šate... \
\
Zlatník a umelec. Vo svojej dielni vytvoril vzácne monštrancie, kalichy, kríže a množstvo iných vzácnych predmetov. Pri tvorbe sa inšpiroval biblickými témami a pri ich výzdobe využíval aplikovanie maľovaných emailových medailónov, kde neraz zobrazil aj veduty miest. Jeho „zlatý poklad“ z druhej polovice 18. storočia je uchovaný v Kaplnke sv. Juraja pri Bazilike sv. Jakuba.
panorama_AB55AC5F_A203_79FE_41A5_EE9F3CE1520F.subtitle = O pôvabnej tvári a iskre v oku... \
\
Portrétista, maliar, portrétista a umelec. V Levoči žil a pre svoje rodné mesto aj tvoril. Je autorom veľkého oltárneho obrazu, podľa výjavu z evanjelia Kristus kráčajúci po mori zachraňuje topiaceho sa apoštola evanjelickom kostole, oltárneho obrazu Zoslanie Ducha Svätého v Kostole sv. Ducha v Levoči a obrazu sv. Jozefa pestúna na hlavnom oltári v Kostole sv. Ladislava a Kráľovnej anjelov v Levoči.
### Title
map_D4E1713C_C5E0_B4EA_41E2_2A71D135ECC8.label = podorys2
panorama_93417CBA_81BA_E1DC_4170_0D1403006B15.label = henclova-kniznica
panorama_A83AB53E_A201_CBBE_41D5_650982999444.label = 01 Levoča Radnica
panorama_AB522532_A201_4B46_41C2_937E04060DF4.label = 03 Úvod
panorama_AB52C815_A200_F94D_41E2_CA20204F7142.label = 08 Gašpar Hain
panorama_AB52E75F_A200_D7FE_41D7_4B22E82640CD.label = 07 Ján Thurzo III.
panorama_AB52E979_A203_3BC2_41AA_2F28AC06E0EF.label = 10 Jozef Czauczik
panorama_AB533657_A201_49CE_41E2_18F4AC963620.label = 05 Majster Pavol
panorama_AB533706_A201_374F_41E4_27DC5407A67F.label = 06 Samuel Brewer
panorama_AB5345A0_A201_4B43_41D3_95CE93AC210D.label = 04 Ján Henckel
panorama_AB54EDA5_A201_DB42_41D5_1E978AE63EC2.label = 02 Levoča Bazilika
panorama_AB550A6A_A203_59C6_41A3_538789F1DD7F.label = 11 Andrej Probstner ml.
panorama_AB553914_A200_DB42_41DE_2A8F06622C0D.label = 09 Juliana Géczi Korponay
panorama_AB557E2D_A203_595D_41D8_607C0D074D16.label = 13 Ján Rombauer
panorama_AB557F9E_A203_377F_41DE_3E4EDA1E0101.label = 14 Ján Siláši
panorama_AB55AC5F_A203_79FE_41A5_EE9F3CE1520F.label = 12 Andrej Probstner ml.
photo_8EF4D40A_81A9_A0BC_41CC_DE0DF2EEF2FB.label = kniznica
photo_C0955D38_D6AC_328D_41D4_54C78495CA9B.label = DSC_7192
photo_C241137A_D69C_168D_41E7_3B14FEA328CF.label = DSC_0127
photo_C317EA41_D6A4_36FF_41D3_5F8EA3E74586.label = DSC_1387
photo_C507EBD8_D69D_F58D_41C0_F4AFBEE2E1CC.label = DSC_7246
photo_C52C3031_D6E4_129F_41C8_21C05C01E14F.label = DSC_0024
photo_C78C02AB_C9BC_7FA5_41D4_C88E4DF62A74.label = kniha1
photo_D8938BAA_C9C4_ADA7_41DA_8C9811786CE3.label = obraz
photo_DBA3AE9B_D664_2F83_41D1_405044BA8E29.label = DSC_7215
photo_EE4AA002_E042_7298_41E9_78A01AEEA40C.label = obraz2
photo_F008C191_E043_D5B8_41D4_0191CE8111D1.label = obraz3
photo_F01F2D7A_E042_ED68_41EA_12327A638A36.label = obraz4
photo_F0F34B74_E042_F578_41E7_6F752C44843A.label = obraz4
photo_F17B4C88_E31D_359C_41E4_EB6CAECD6927.label = minca
photo_F198239B_E041_D5A8_41B3_832A2533CD6F.label = obraz5
photo_F5650C10_E3FB_1886_41E4_68830D503E69.label = biela-pani
video_A64ADA24_B6F5_43DA_41E3_04F010586402.label = videoplayback
## Popup
### Body
htmlText_24EED37C_35E3_3B22_41C3_E474DDC53CD2.html = Sv. Martin na koni
Ján Rombauer
okolo 1800
olejomaľba na plátne
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Figurálna kompozícia známej legendy o sv. Martinovi a žobrákovi. Vľavo sv. Martin na bielom koni v odeve rímskeho vojaka, ktorý rozdeľuje svoj plášť a dáva ho kľačiacemu žobrákovi. V pozadí hornatá krajina, vpravo portikus kopulovitého chrámu. V hornej časti sa vznáša sedem anjelských hláv v podobe putti (mn. č. talianskeho slova putto – dieťatko).
Portrét Štefana Villecza
Ján Rombauer
1. polovica 19. storočia
olejomaľba na plátne
SNM- Spišské múzeum v Levoči
Polopostava plavovlasého muža v strednom veku, ktorý sedí v kresle. Pravou rukou sa opiera o stôl so zvitkom plánu a kružidlom, ľavou sa opiera o operadlo. V pravej ruke drží rukavice. Pozadie je riešené ako pohľad do krajiny. V pravom rohu je drapéria zavesená diagonálne zľava klesá doprava. Drapéria je lemovaná zlatými strapcami. Štefan Villec pôsobil v Prešove ako hlavný župný geometer.
Portrét Zuzany Villeczovej
Ján Rombauer
1828
olejomaľba na plátne
SNM- Spišské múzeum v Levoči
Polopostava mladej ženy, zakomponovaná do architektonicky vyčleneného priestoru. Portrétovaná je oblečená v dobových šatách empírového štýlu, so skráteným živôtikom a balónovými rukávmi. Živôtik je pokrytý bielym tylom, ktorý okolo krku vytvára ozdobu, pri krku má modrú mašľu. Portrétovaná má v uchu náušnicu, na zápästiach zlaté náramky, vykladané bielymi kameňmi. Vlasy má na temene hladko sčesané, po stranách stočené do lokní. Sedí na stoličke a opiera o ňu ľavú ruku, v ktorej drží knihu. V pravej ruke drží svetlé rukavice. V ľavom hornom rohu je výhľad do hornatej krajiny s vedutou hradnej ruiny. V pravom hornom rohu je v diagonále komponovaný záves ťažšej purpurovej drapérie.
Portrét Andreja Probstnera ml.
Jozef Czauczik
1833 - 1834
olejomaľba na plátne
Múzeum v Kežmarku
Obraz je značená a datovaný vpravo dole: Jos. Czauczik pinxit 1834. Na zadnej strane plátna nápis: Pán András Probstner z Novej Ľubovne, poľný sudca župy na Spiši, vedúci Hornohorského baníckeho spolku a riaditeľ niekoľkých baní a Hút, získal obraz do daru pre Nové panstvo Ľubovňa. Obraz je pendant k portrétu Andrejovej manželky Amálii Probstnerovej.
Portrét Amálie Probstnerovej, rod. Fuchsovej
Jozef Czauczik
1833 - 1834
olejomaľba na plátne
Múzeum v Kežmarku
Dielo Jozefa Czauczika zobrazuje Amáliu Probstnerovú, rod. Fuchsovú v slávnostnom tzv. uhorskom odeve s vejárom v ruke. Pozadie celopostavového portrétu tvorí výrez krajiny s lúkou, na ktorej je kaplnka a pravdepodobne Ľubovniansky hrad. Na hlave má závoj. Obraz je pendant k portrétu Amáliinho manžela Ondreja Probstnera ml.
V rokoch 1515 – 1519 dal Ján Henckel pristaviť knižnicu nad Kaplnkou sv. Juraja vo farskom kostole sv. Jakuba v Levoči, kde daroval svoje knihy. Takmer všetky opatril rukopisným záznamom, o tom, že knihy patrili práve jemu, a podľa dobového zvyku ich priviazal reťazami k pultom a sprístupnil záujemcom. Jeho pričinením sa sem dostala aj najvýznamnejšia zbierka kníh zo Spiša, bibliotéka Bratstva 24 spišských farárov. Postupne získaval darom knihy od ďalších mešťanov: predovšetkým farárov- Sebastiana, Juraja Molnera a kaplána Gašpara Polirera, rodinne spriazneného s Majstrom Pavlom, ale boli medzi nimi aj rektor školy Matej Balassi alebo notár Daniel Türk.
V rokoch 1515 – 1519 dal Ján Henckel pristaviť knižnicu nad Kaplnkou sv. Juraja vo farskom kostole sv. Jakuba v Levoči, kde daroval svoje knihy. Takmer všetky opatril rukopisným záznamom, o tom, že knihy patrili práve jemu, a podľa dobového zvyku ich priviazal reťazami k pultom a sprístupnil záujemcom. Jeho pričinením sa sem dostala aj najvýznamnejšia zbierka kníh zo Spiša, bibliotéka Bratstva 24 spišských farárov. Postupne získaval darom knihy od ďalších mešťanov: predovšetkým farárov- Sebastiana, Juraja Molnera a kaplána Gašpara Polirera, rodinne spriazneného s Majstrom Pavlom, ale boli medzi nimi aj rektor školy Matej Balassi alebo notár Daniel Türk.
Námestie Majstra Pavla č. 26, Dom č. vlastnila a obývala rodina Brewerovcov. Tri generácie, ktoré preslávili levočské kníhtlačiarstvo. Okrem kalendárov, učebníc a iných literárnych diel sa v tlačiarni vytlačilo významné vydanie slovenského kancionála Juraja Tranovského Cithara Sanctorum a krásny, drevorytmi zdobený, štvorjazyčný Orbis pictus od učiteľa národov – Jána Ámosa Komenského.
Probstnerovci sa prisťahovali do Levoče v polovici 18. storočia. K bohatým mešťanom sa prepracovali postupne. Z chudobnej rodiny sa stali bohatí podnikatelia, učenci a mecéni umenia. Bol to jeden člen Probstnerovcov, kto nechal namaľovať na dvere najslávnejší portrét ešte slávnejšej Levočanky - Juliany Korponayovej - Bielej panej. V súčastnosti sa v priestoroch Probstnerovskej kúrie nachádza areál nemocnice.
Námestie Majstra Pavla č.45. Spillenbergerov dom. Dvojposchodová budova z obdobia gotiky a renesancie s bohatou renesančnou výzdobou patrila v 16.a 17. storočí váženej rodine lekárov a lekárnikov. Podľa románu Móra Jókaiho v tomto dome vraj istý čas bývala aj Júlia Korponayová, známa ako Levočská biela pani. Názory historikov sa však rôznia. Iní označujú za dom, v ktorom Biela pani bývala, terajšiu budovu Pošty.
Námestie Majstra Pavla 20. V tomto dome žil a tvoril umelec a rezbár- Majster Pavol. Tu vo svojej dielni, spolu s tovarišmi vytvoril svoje vrcholné dielo- najvyšší gotický krídlový oltár na svete. V súčastnosti sa v dome nachádza jedna z expozícii Spišského múzea, venovaná jeho životu a tvorbe.
Námestie Majstra Pavla č. 40. Tento dom vlastnil Gašpar Hain v 17. storočí. Neskôr sa jeho vlastníkom stala evanjelická cirkev. Dom sa stal sídlom Evanjelického lýcea. Práve tu, po roku 1844, študovali Štúrovi študenti. V súčastnosti je sídlom Spišského múzea v Levoči.
Antonius Gazius Patavus, (1461 – 1528), lekár, pedagóg
17.apríl 1508
Knižnica Spišskej kapituly
Pôvodne patrila do fondu tzv. Henckelovej knižnice v Levoči (Poschodie Kaplnky sv. Juraja v Bazilike sv. Jakuba)
Knižný blok je v pôvodnej koženej väzbe s drevenými doskami, viazaný na tri pravé a dva kapitálkové väzy. Dosky sú potiahnuté poškodenou hnedou kožou, zdobenou slepotlačou a zlatotlačou s motívmi roziet, filigránskych rámov a florálnej a geometrickej výzdoby. Na prednej doske sú dve mosadzné háčkové spony, na zadnej doske dole stopa po zapínacej páske, hore fragmentárny zvyšok po koženej zapínacej páske. Na zadnej doske je tiež železné oko na uchytenie knihy k pultu v rámci ochrany pred odcudzením vo verejnej knižnici (libri catenati). Oriezka bloku je cizelovaná, zlátená.
Text je písaný do blokov, Tituly hláv červeným, korpus textu dubienkovým atramentom. Uprostred horného okraja každej fólie je meno Ježiš, obklopené z oboch strán i zdola troma krížikmi: (+ Jesus + )
Mór Jókai
1886 vydalo: Budapest : Révai testvérek
Podunajské múzeum v Komárne
Prvé vydanie románu Móra Jókaia z roku 1886 v piatich zväzkoch, ilustrované jeho manželkou Rozáliou Laborfalvyovou. Odvtedy vyšlo mnohokrát v mnohých jazykoch. Tento román patrí k najčítanejším Jókaiho dielam. Zaujímavý príbeh pre román Levočská biela pani mu poskytol vtedy najväčší znalec kuruckej histórie, historik Kálman Thaly. Pri príprave románu Jókai navštívil Levoču v roku 1882, kaštieľ v Betliari si prezrel 22. 6. 1883 a na ďalší deň bol na hrade Krásna Hôrka a v Rožňave. Počas návštevy v Levoči bol hosťom Júliusa Probstnera a jeho brata Artúra Napoleona Probstnera, o ktorých sa zmienil aj v románe v kapitole „Podzemná cesta“.
Námestie Majstra Pavla č. 42. Thurzovci vlastnili v Levoči viacero nehnuteľností. Patrila k nim aj budova, kde od roku 1899 pošta. O tom, že bol majiteľmi domu boli práve oni, svedčí portál, ktorý je zamurovaný v stene za vchodom do budovy. Azda najznámejšou nehnuteľnosťou, ktorá sa spája s ich menom v Levoči je dom na námestí s číslom 7.- Budova Štátneho archívu.
Námestie Majstra Pavla č. 42. Thurzovci vlastnili v Levoči viacero nehnuteľností. Patrila k nim aj budova, kde od roku 1899 pošta. O tom, že bol majiteľmi domu boli práve oni, svedčí portál, ktorý je zamurovaný v stene za vchodom do budovy. Azda najznámejšou nehnuteľnosťou, ktorá sa spája s ich menom v Levoči je dom na námestí s číslom 7.- Budova Štátneho archívu.
HT
1520
Bazilika sv. Jakuba v Levoči
Tabuľová maľba, širšej verejnosti neprístupná, je umiestneá na zadnej strane oltára a je viditeľná len zo svätyne. Zobrazuje Jána Gersona (1363- 1429), teológa a kancelára parížskej univerzity, kľačiaceho pod krížom s ukrižovaným Kristom. Ján Henckel osobne vlastnil niektoré Gersonove práce a spolu s faktom, že nevysvätený teoléog bol zobrazený na oltári, svedčia o jeho záujme o štúdium Gersonových prác. Donátorská listina namaľovaná v dolnej časti obrazu uvádza, že Ján Henckel nechal zriadiť oltár v roku 1520. Obraz je pravdepodobne inšpirovaný drevorezom uverejnenom na titulnej strane teológovho diela DE PASSIONE DOMINI, v ktorom bol prvýkrát vydaný v roku 1509 v Štrasburgu. Autorstvo malieb je nejasné.
Jozef Czauczik (1821)
olejomaľba na plátne
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Poprsie mladej tmavovlasej ženy je namaľované na neutrálnom pozadí. Tvár má markantný, široký nos, okolo krku má dlhú šnúru perál. Na tmavých vlasoch, splývajúcich na plecia, má prehodený biely závoj. Mladá žena je oblečená v bielych empírových šatách so zlatou brošňou a jej postava je natočená v miernom trojštvrtinovom profile doprava.
Portrét dámy
Jozef Czauczik
2. štvrtina 19. storočia
olejomaľba na plátne
SNM- Spišské múzeum v Levoči
Poprsie ženy je namaľované na neutrálnom olivovozelenom pozadí. Žena je znázornená v bielych šatách s lodičkovým výstrihom. Krk dámy zdobí päťradový perlový náhrdelník so zlatým uzáverom na ľavej strane. Na hlave má biely tylový závoj. Tmavé vlasy sú učesané do účesu zdobeného ružami, ružu má tiež aj na rukáve, na ľavom pleci. Telo je pootočené v miernom trojštvrtinovom profile doprava.
Portrét Octávie Montskovej z Opatoviec
Jozef Czauczik
1837
olejomaľba na kovovej platni
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Portrét, znázorňujúci mladé dievčatko s veľkými tmavými očami, je namaľovaný na sivom neutrálnom pozadí. Dievčatko je oblečené do bielych biedermeierovských šiat, prepásaných modrým opaskom, s bohatými nazberanými rukávmi. Okolo oválneho výstrihu sú šaty zdobené čipkou. Čierne vlasy sú upravené do dlhých voľných lokní. Telo je maľované en face, hlava v miernom trojštvrtinovom profile doľava.
Portrét Márie Okolicsányiovej
Jozef Czauczik
(1830)
Olejomaľba
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Poprsie mladej ženy s veľkými tmavými očami je maľované v ováli, na neutrálnom pozadí. Žena je oblečená v bielych šatách, prepásaných opaskom, ktoré sú na živôtiku a na rukávoch zdobené zlatistými kovovými gombíkmi. Vlasy má na temene upravené do kontu a zdobené ružami. Na hrdle má osemradový biely perlový náhrdelník, na hrudi má zavesenú hrubú zlatú reťaz s rovnoramenným kotvovým krížom.
Portrét ženy s ružou v ruke
Jozef Czauczik
po roku 1851
olejomaľba na plátne
SNM – Spišské múzeum v Levoči
Podobizeň neznámej sediacej ženy s ružou v ruke. Portrétovaná má okrúhlu tvár, gaštanovohnedé, do prstencov upravené vlasy. Čierne šaty s hlbokým živôtikom a riasenou sukňou prekrýva čierny kožušinou lemovaný kabátik. Okolo hrdla má dva rady perál, v pravici zdobenej zlatými prsteňmi drží ružu, ľavicou je opretá o zábradlie. V pozadí v ľavo je listnatý strom, vpravo horský hrebeň. Obraz je považovaný za posledné Czauczikovo dielo.
Thurzove guldinery
1504 - 1506
Mincovňa v Kremnici
strieborné mince
Múzeum minci a medailí v Kremnici a Historické múzeum v Bratislave
Veľké strieborné mince, tzv. guldinery, ktoré sa stali predchodcami zákonných toliarových mincí, dal raziť v kremnickej mincovni v mene Vladislava II. komorský gróf Ján Turzo, a to v rokoch 1499 – 1501 a 1504 – 1506. Každá z mincí má po bokoch zvislé nápisy KREMITZ – TVRZO, nad jazdcom je Madona, okolo jazdca ozdobné orámovanie. V štíte je 11 znakov, nad ním je kráľovská koruna, v nápisoch je použitá latinka. Každá z mincí ma inú hmotnosť (od 9,06 do 58,58 g) a čiastočne sa líšia aj priemerom (od 43 do 45 mm)na razbách je napísané MONETA WLADISLAI D G REGIS VNGARIE, čo značí „minca uhorského kráľa Vladislava“.
Čenstochovská čierna Madona s dieťaťom
neznáma kláštorná dielňa
17. storočie
maľba na skle
Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Sklomaľba s náboženským motívom. Uprostred sa nachádza na skle maľovaný olejový portrét Čenstochovskej čiernej Madony s dieťaťom. Maľba je obklopená ručne pletenými kvetmi s korálikmi, farebnými stuhami a šperkami, nazývanými aj „kvety trpezlivosti“. Spôsob aranžovania a použitý galantérny materiál je ukážkou produkcie neznámej kláštornej dielne z konca 17. storočia. Do gemersko- malohontského múzea sa dostala z oždianskeho kaštieľa. Jeho vlastníkom bol barón Henrik Luzsénszky (1869- 1907). Pôvodne však bola vlastníctvom uhorskej šľachtičnej, rodáčky z Oždian, Juliany Géczi – Korponay. Svedčí o tom aj zachovaný text v maďarčine na zadnej strane. Text napísal barón Luzsénszky v roku 1903, vlastník toho istého kaštieľa v ktorom sa Juliana narodila.
Vlastná podobizeň
Ján Rombauer
1821
pastel
Šarišská galéria v Prešove
Na neutrálnom tmavom pozadí polopostava muža v dobovej košeli a modrom kabáte. Telo je natočené v trojštvrtinovom profile. Portrétovaný má vysoké čelo, rovný nos, plné pery a smerom k divákovi upiera pozorný pohľad. Na rube je značenie: Joh. Rombauer se ipsum depinxit anno 1821 aetatis 38 anorum.